História

Kalendár

Dnes je Nedela 23.júla 2017
Meniny má Olga
Zajtra bude mať Vladimír

Oznamy

Pestovateľská pálenica ovocia

*Pestovateľská pálenica ovocia Selec s.r.o.  so sídlom 913 36 Selec 282  oznamuje, že dňom 21.07.2017 začína výrobnú **sezónu li**ehu  2017/2018.                                                                                                                      * *Bližšie informácie o termínoch a objednávkach získate na telefónnom čísle 032/649 69 00 alebo 0910 298 605.*  
Pokračovať …

Neprehliadnite

Fotogaléria obce

Obsahuje desiatky zaujímavých fotografií zo života našej obce prehľadne rozdelených do kategórií.
Zobraziť fotogalériu...


Naša obec na Google mape

Obec Selec tak ako ste ju nikdy nevideli. Pomocou tlačítok Map, Sat. a Ter si môžete mapu prepnúť do rôznych zobrazení.
Zobraziť mapu...

Kontaktujte nás

Kronika - pohľad do histórie obce Selec

Poloha

Obec Selec patrí medzi stredné obce Trenčianskeho okresu. Má chotár, ktorý sa však svojou veľkosťou radí medzi najväčšie v okrese. Chotárna čiara, ktorá bola vymedzená už v roku 1850 ohraničuje až 2480 ha plochy, ktorá je i v súčasnosti pokrytá zväčša lesmi.

Selec sa nachádza južne od Trenčína. Chotár obce tvoria viaceré doliny, oddelené bočnými hrebeňmi Považského Inovca. Prevažná časť chotára má prirodzené hranice, sledujúce hlavný, alebo vedľajšie hrebene pohoria. Na hranici chotára sú vrcholy: Palúch - 1004 m, Krželnica - 968 m, Babia hora - 519 m, Kopaná - 470 m, Losy - 545 m, Belený vrch - 535 m. V chotári sú ešte Hradisko - 732 m, Kamenná - 591 m, Klenkové - 640 m, Strážne - 735 m nadmorskej výšky. Seleckú dolinu odvodňuje Selecký potok, prameniaci pod rebeňom Inovca v nadmorskej výške 896 m. Vody z jednotlivých dolín odvádzajú horské bystriny. Niektoré z nich sa strácajú v podzemných krasových priestoroch, vystupujú až vo vyvieračkách nad dedinou. Pôvodný počet deviatich prameňov sa pôsobením vonkajších prírodných vplyvov a vodohospodárskymi úpravami znížil na tri, ostatné sú zachytené a odvádzané do okresnej vodovodnej siete. Blízko prameňa pri Stokoch sa nachádza i prameň minerálnej vody - Kyselky.

V katastrálnom území obce Selec sa nachádzajú i lokality chránených území a objektov. Patria sem Selecké vyvieračky, Selecké kamenné more (Podsokolie), Selecký potok, vrcholový sutinový javorový a bukový zmiešaný les v oblasti Považského Inovca - Žlápky (37 ha) a Hradisko, kde sa nachádza suchomilná lesostepná vegetácia (3,3 ha).

História

Obec leží len 15 km od Trenčína, ktorý bol sídlom majiteľov seleckého územia a tak sa dá predpokladať, že jeho história siaha omnoho hlbšie než do polovice 15. storočia, ako tomu nasvedčuje prvá písomná zmienka z roku 1439. Vtedy už bol Selec vyspelou poddanskou osadou.

Pozrime sa aspoň útržkovito do histórie obce, do jej vývoja:

  • V r. 1549 bolo v obci 20 sedliackych usadlostí, čiže 20 sedliackych rodín a 6 rodín želiarov.
  • V r. 1598 obývali usadlíci už 37 domov.
  • V r. 1623 tu bolo 15 sedliackych usadlostí a 29 želiarskych domov.
  • Ako vidíme, počet obyvateľov v minulých obdobiach môžeme len odhadovať a tak predpokladáme, že nakoľko rodiny boli početné, bývalo v obci približne 200 - 300 obyvateľov.
  • Z r. 1724 máme už prvé úplné údaje o počte obyvateľov - žilo tu 778 ľudí v 122 domoch.
  • V ďalších rokoch počet obyvateľov rástol , s výnimkou rokov 1831 - 1866, kedy našu obec viackrát postihla cholera.
  • V r. 1900 žilo v 120 domoch 896 obyvateľov a v r. 1921 to bolo až 1098 ľudí v 151 domoch.
  • Tento trend sa udržal až do obdobia 2. svetovej vojny. Najväčší, doteraz zaznamenaný, počet obyvateľov Selca v jeho histórii je z roku 1940, kedy tu žilo 1123 obyvateľov.
  • V dôsledku vojny a útrap, ktoré s ňou prišli sa počet obyvateľstva znížil a v r. 1948 dosiahlo 978.
  • V ďalšom období vidíme hlavne fakt, že hoci počet obyvateľov stále kolíše okolo tisíca, zvyšuje sa iné číslo - počet domov, čo svedčí o postupnom zvyšovaní sociálnej a životnej úrovne obyvateľstva.
  • V r. 1950 je tu 176 domov a 1027 obyvateľov.
  • V r. 1960 - 208 domov a 1100 obyvateľov.
  • V r. 1970 - 228 domov a 1042 obyvateľov.
  • V r. 1980 - 238 domov a 969 obyvateľov.
  • V r. 1987 - 278 domov a 928 obyvateľov.

Tu si môžeme všimnúť dosť veľký úbytok obyvateľstva, čo bolo spôsobené odchodom mladých rodín do okresného mesta, nakoľko v Selci nemali možnosť riešiť svoju bytovú otázku.

Situácia sa po r. 1989 zmenila a naša obec má v súčasnosti aj nový stavebný obvod, kde si mladí spoluobčania prevažne svojpomocne stavajú krásne rodinné domčeky. Patria medzi nich napríklad: Ondriška Štefan, Baťko Miroslav, Godál Igor, Komorovský Rastislav, Beták Peter, Šišovský Zdeno, Šišovský Stanislav, Šišovský Marián, Januška, Miškech, Michalec Stanislav, Svatík Stanislav (všetci s rodinami a deťmi). Dnes má naša obec 325 domov, v ktorých žije okolo 973 obyvateľov.

Prehľad počtu obyvateľov v rokoch 1989 - 1998:
rok počet narodených občanov
počtv zomrelých občanov počet obyvateľov k 31. 12.
muži ženy
1989 20 13 919 462 457
1990 17 11 909 456 453
1991 10 8 900 451 449
1992 18 8 896 455 441
1993 8 8 904 459 445
1994 11 8 917 462 455
1995 9 11 909 451 458
1996 11 8 922 455 467
1997 7 10 920 457 463
1998 15 8 928 466 462

Zamestnania

Priblížili sme vám počty domov, obyvateľov a teraz uvádzame niekoľko faktov o tom, čím sa živili, ako pracovali.

  • V období prvej zmienky to boli sedliaci a želiari zaoberajúci sa prácou na poli a chovom zvierat.
  • Vývoj si vyžadoval mnohé zmeny okruh zamestnaní sa rozširoval. V r. 1598 bol v obci postavený mlyn, neskôr fungovali až štyri a zanikli až po 2. svetovej vojne.
  • V domácnostiach sa tkalo plátno a na jeho úpravu vznikli valchy, kde sa toto upravovalo. Prvé sa spomínajú v r. 1715. Posledná z nich zanikla v roku 1920.
  • V r. 1742 bola v Selci postavená papiereň, ktorú v r. 1861 prestaval majiteľ na výrobu lepenky. V r. 1882 vyhorela a už ju neobnovili.
  • Z osemnásteho storočia máme i zmienky o ťažbe a spracovaní rúd.
  • V 19. storočí bola u nás výrobňa jelenej soli a to v budove zvanej „“Salajňa“ - výroba salajky sa skončila asi v r. 1895.
  • Spomína sa i pálenie vápna a to už v r. 1770 a zaniká až v r. 1920.
  • Nachádzame i zmienku o výrobe dreveného uhlia.
  • Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa naši obyvatelia začali zaoberať výrobou dreveného riadu a varešiek, táto činnosť sa postupne menila z domácej na továrenskú a až pred pár rokmi u nás zavreli výrobňu rôznych drevených výrobkov.

Vidíme, že činnosť ľudí bola rôznorodá a vždy prispôsobená potrebám spoločnosti. Podľa toho, ako sa obec rozrastala, rástli i jej potreby a tak si v nej našli svoje miesto i drobní remeselníci, poskytujúci služby ostatným obyvateľom: kolári, krajčír, ševci, kupci, mäsiari, kováči, murári, stolári, tesári, obchodníci s drevom...

V 19. storočí sa spomína i pálenica. Začiatkom 20. storočia žilo v obci približne tridsať živnostníkov. V obci boli dva hostince, tri obchody, trafika.

Po druhej svetovej vojne síce pribudlo niekoľko pracovných príležitostí v obci, ale aj tak väčšina obyvateľov v produktívnom veku musela dochádzať za prácou do okresného mesta. Pracovné miesta v obci boli hlavne v poľnohospodárstve (JRD), v lesoch (Štátne lesy), vo výrobnom družstve Svojpomoc a neskôr, deväťdesiatych rokoch v pridruženej výrobe na JRD (v papučárni). Niekoľko miest bolo v službách a v školstve.

V kronike obce sa v zápisoch uvádza, že v roku 1988 bolo v obci zamestnaných asi 130 obyvateľov.

Prehľad pracovných miest v obci Selec v roku 1998:
firma,inštitúcia... celkový počet zamestnancov občania Selca v produkt. veku občania Selca - dôchodci dochádzajúci
Roľnícke družstvo 9 5 3 1
LH Inovec s.r.o. 11 3 3 5
Oprava obuvi (súkr.) 1 1 - -
Živnostníci (ťažba d.) 5 3 - 2
Potraviny SD Jednota 2 2 - -
Potraviny Husárová 2 2 - -
Potraviny Punová 1 1 - -
Reštaurácia (súkr.) 3 2 1 -
Pohostinstvo (súkr.) 2 1 1 -
Pivobar (súkr.) 2 2 - -
Pošta 2 2 - -
Základná škola 5 2 2 1
Materská škola 5 3 1 1
Obecný úrad 2 1 - -
Obecný podnik služ. 1 1 -
Faraský úrad 1 1 -

54 32 11

Ako vidíme v tabuľke, dnes je situácia oveľa horšia. Roľnícke družstvo zamestnáva len minimálny počet ľudí, lesy patria súkromníkovi (v reštitúcii ich prevzal p. Móder), pridružená výroba i drevospracujúce družstvo boli bohužiaľ zatvorené.

Rozvoj a výstavba

Od prierezu zamestnaniami a povolaniami prejdime k údajom, ktoré nám približujú rozvoj obce z iných stránok a to od obdobia druhej svetovej vojny:

  • V máji 1948 začína premávať pravidelná autobusová linka Trenčín - Selec.
  • V r. 1957 sa začala elektrifikácia obce.
  • V r. 1959 bol zriadený prvý poštový úrad a v tom roku po prvýkrát zaznel i miestny rozhlas.
  • Od r. 1961 mohli občania sledovať televízny program.
  • Už v r. 1949 bola zriadená prvá telefónna stanica a do roku 1987 ich počet stúpol na 47.
  • V r. 1966 bol zavedený vodovod, ktorí nahradil vodu z približne 20 studní, ktoré dovtedy zásobovali obec.
  • V r. 1967 bol svojpomocne postavený kultúrny dom, popri ňom i požiarna zbrojnica.. .
  • V r. 1962 bola postavená nová fara, namiesto starej vyše tristoročnej budovy.
  • V r. 1968 a 1973 boli postavené nové predajne potravín a mäsa, ako i zrenovovaná stará predajňa a pohostinstvo.
  • V r. 1970 bola postavená pálenica pre potreby miestnych ovocinárov a pestovateľov.
  • V r. 1976 bola ukončená výstavba Klubu mládeže a zriadená MŠ v priestoroch bývalých učiteľských bytoviek.
  • V r. 1982 sa otvorila dvojtriedna materská škola s možnosťou umiestnenia 50 detí.
  • V r. 1985 bola prevedená prístavba hornej školy, ktorá bola postavená už v r. 1934 a previedli sa renovácie i na budove dolnej školy, ktorá pochádza ešte z minulého storočia.
  • V r. 1983 bol v časti obce „Kondrút“ vybudovaný lyžiarsky vlek.
  • V tom istom roku bola prevedená i modernizácia verejného osvetlenia.
  • V r. 1986 si športovci svojpomocne vybudovali šatne a spoločenskú miestnosť TJ pri futbalovom štadióne.
  • V rokoch 1983 -1987 - bola prevedená rekonštrukcia a modernizácia Základnej školy.
  • V roku 1988 bol položený nový asfaltový koberec na miestnych komunikáciách.

Vidíme, že rozvoj obce napredoval a treba pripomenúť, že hlavne vďaka ochote občanov, pretože drvivá väčšina spomínaných investičných akcií bola prevedená svojpomocne, t.j. za bezplatnej účasti občanov.

Rozvoj obce napredoval i v ďalších rokoch. V skratke uvádzam najdôležitejšie fakty tákajúce sa modernizácie a výstavby v rokoch 1989 - 1998:

  • prístavba a modernizácia kultúrneho domu ( 1988 - 1991 )
  • renovácia budovy „Dolnej školy“ (1988 a 1998 )
  • obecný satelit pre TV príjem (1992)
  • začiatok výstavby Domu smútku (1993) - pre nedostatok finančných zdrojov je stavba neukončená
  • otvorenie nového stavebného obvodu (1993 ) - s dvadsiatimi pozemkami v dolnej časti obce
  • rekonštrukcia obecnej pálenice (1994)
  • vybudovanie skládky domového odpadu (1995)
  • rozšírenie telekomunikačnej siete (1995 - 1998) - v obci je dnes viac ako 200 telefónnych staníc
  • plynofikácia obce (1996 - 1997)

V priebehu posledných rokov sa i v našej obci našli ľudia, ktorí sa dali na neľahkú cestu súkromného podnikania. V obci boli otvorené dve súkromné predajne potravín a v súkromnom vlastníctve sú i miestne reštauračné zariadenia. V dolnej časti obce si pán Husár vybudoval novú reštauráciu, pri ktorej má i malé potraviny, ktoré sú veľmi vítané, hlavne pre obyvateľov časti obce nazývanej „Bane“. Okrem toho má v prenájme i staré pohostinstvo v hornej časti obce, ktorého vlastníkom je SD Jednota. Ďalší súkromný podnikateľ v tejto oblasti si prenajal od TJ priestory spoločenskej miestnosti pri šatniach na futbalovom štadióne. V hornej časti obce si zriadila predajňu potravín pani Punová a to v priestoroch bývalého Klubu mládeže, ktoré boli nevyužívané a teraz ich vlastní OÚ. Okrem týchto podnikateľov je v obci malá tlačiareň, stolárstvo a výroba nábytku.

Vo výpočte toho, čo sa kedy a ako vybudovalo, kto a ako sa na tom podieľal, by sa dalo ešte dlho pokračovať. Na priblíženie dlhej cesty vývoja malej sedliackej osady v rozkvitnutú krásnu obec to snáď stačí.

Spolky

Spolková činnosť má v našej obci tiež hlboké korene, bohužiaľ v poslednom období upadá a počet jednotlivých činných organizácií klesá.

Jedným z najstarších spolkov je Spotrebné družstvo Jednota, ktoré fungovalo v rokoch 1902 - 1951 ako Potravné družstvo a odvtedy sa volá SD Jednota. Má približne 200 členov, ktorí majú možnosť využívať členskú zľavu vo všetkých predajniach Jednoty (1 % z ceny nákupu) a to nielen v obci, ale v rámci celej maloobchodnej siete Jednoty.

Ďalším spolkom, ktorý má hlboké korene je Urbárska spoločnosť. V kronikách sa spomína už v 19. stor. a až do roku 1958 bolo v našej obci Urbárske spoločenstvo (lesy) a Pasienková spoločnosť, ktorá združovala vlastníkov pasienkov v chotári obce. Neskôr bol ich majetok prevedený do vlastníctva štátu (resp. JRD a Západoslovenských štátnych lesov) a po roku 1989 a zmene hospodárskych pomerov na Slovensku sa znovu utvorila Urbárska a pasienková spoločnosť, ktorá svoj majetok ešte na určitý čas prenajala Štátnym lesom a neskôr začala hospodáriť sama.

Ďalším hospodárskym subjektom je Roľnícke družstvo, ktoré od svojho vzniku v roku 1958 prešlo mnohými zmenami a dnes je v našej obci už len hospodársky dvor pridružený k RD Inovec Trenčianske Stankovce. Okrem pestovania nenáročných poľnohospodárskych plodín sa na našom HD chová hovädzí dobytok a novým artiklom poľnohospodárskej výroby je chov sliepok - brojlerov, ktoré sčasti vykupuje veľkospotrebiteľ a časť býva odpredaná obyvateľom obce a blízkeho okolia.

Predchádzajúce spomínané spolky sú hospodárskeho charakteru, ale v našej obci majú stále svoje miesto i spoločenské, kultúrne a záujmové organizácie:

  • História Miestneho osvetového strediska siaha až do roku1938, kedy v našej obci vznikla Miestna osvetová komisia neskôr Osvetová beseda.
  • Od roku 1950 pracuje v našej obci i dobrovoľná organizácia ČŠČK, dnes Slovenský Červený kríž. Bohužiaľ jeho bohatá činnosť časom upadla a dnes nerozvíjajú žiadnu spoločenskú činnosť. Napriek tomu treba poďakovať jej členom za obetavé bezplatné darcovstvo krvi.
  • Jedným z najlepšie fungujúcich spolkov je Hasičský zbor, ktorý vznikol v Selci už v roku 1923 a aktívne funguje dodnes.
  • O športové vyžitie sa už od roku 1955 stará Telovýchovná jednota. V súčasnosti máme futbalový oddiel mužov a žiakov, hrajú tiež starí páni. TJ pravidelne organizuje dnes už v okolí populárnu súťaž v kopaní jedenástok.
  • Ďalej v obci pracuje ZPOZ, ktorý každoročne prispieva na darčeky pre osamelých občanov, venuje sa občanom sláviacim životné jubileá, zúčastňuje sa osláv v obci a pomáha ich organizovať (otváranie a ukončenie šk. roku, vítanie nových občiankov do života, oslavy výročí obce a rôznych spomienkových akcií).
  • Jednou z činných organizácií je i Zväz protifašistických bojovníkov, ktorého členovia - väčšinou rodinní príslušníci obetí 2. svetovej vojny, sa starajú o zachovanie pamiatky na obete vojny, ako aj o to, aby i dnešná generácia mladých ľudí poznala historické fakty týkajúce sa nášho ľudu, aby si vážila obete, ktoré oni priniesli na oltár vlasti.

Kultúra a školstvo

O kultúrne podujatia a ich zabezpečovanie a organizovanie sa v obci stará hlavne MOS pod vedením riaditeľky MOS Kataríny Masarikovej.

Pod patronátom MOS funguje v obci Miestna ľudová knižnica, ktorú už dlhé roky vedie pani Lýdia Žižková a jej knižničný fond využíva okolo 200 mladších, ale i starších občanov obce.

MOS zastrešuje i činnosť dvoch folklórnych súborov - Selčan a Selčianka. Činnosť oboch súborov je veľmi bohatá, každoročne vystúpia na mnohých kultúrnych podujatiach a to nielen v obci a v okrese Trenčín, ale i po celom Slovensku. Viac krát reprezentovali našu vlasť i v zahraničí - vo Francúzsku, v Juhoslávii.

Vo folklórnom súbore sa za roky jeho existencie vystriedalo približne dvesto členov, čo svedčí o neutíchajúcom záujme ľudí o tradície nášho regiónu. Žijú u nás rodiny, kde sa láska k folklóru dedila priamo z generácie na generáciu. Za všetky spomeniem rodinu Michalcovú, Ondriškovú a Žovincovú, v ktorých bol a je folklór srdcovou záležitosťou takmer všetkých členov rodiny.

To, že hudba má v našej obci hlboko zapustené korene, dokazuje i pohľad do histórie - už v roku 1840 tu bola cimbalová muzika, z ktorej neskôr vznikla sláčiková hudba, v rokoch 1921 - 1954 sme si mohli vypočuť dychovku, ktorá od roku 1958 pokračovala vo svojej činnosti pod patronátom Požiarneho zboru a mnohí z jej členov sa schádzajú dodnes a hrajú nielen pre svoje potešenie, ale stále majú v obci svojich priaznivcov.

Na poli kultúry spolupracujú i miestne školské ustanovizne, ktoré sa podieľajú na príprave kultúrnych programov na rôzne oslavy v obci.

V súčasnosti je v našej obci:

  • Materská škola
  • Základná škola 1. - 4. roč.
  • Hudobná škola ADIA, ktorá je súkromnou inštitúciou, kde pod vedením p. Arbetovej rozvíjajú svoje nadanie deti vo veku 6 - 15 rokov.

Školstvo má v našej obci tiež svoje hlboké historické korene a vo svojom vývoji prešlo mnohými zmenami, či už v obsahu vzdelávania, koncepcii, či v spôsoboch odovzdávania vedomostí. Pomoc pri modernizácii budov školy, ale i pri zakupovaní didaktickej techniky a iných pomôcok vždy ochotne (v rámci svojich možností) poskytoval MNV a dnes Obecný úrad.

Z kroník obce sa dozvedáme, že v obci bola škola už v r. 1766. Dá sa však predpokladať, že tu bola už v polovici 17. storočia, kedy bola v obci postavená prvá rímsko-katolícka fara. V tomto období však z rôznych dôvodov (práce na poli, materiálny a finančný nedostatok v rodinách) chodilo do školy pomerne málo zo zapísaných detí. Napríklad v r. 1797 chodilo do školy v Selci len 20 zo 104 školopovinných detí. V roku 1869 bolo v obci 24% negramotných a v roku 1900 16%. V porovnaní s celým Uhorskom, kde bolo v roku 1900 až 41% a v Trenčianskej župe až 48% negramotných, to nebolo až také zlé, ako sa nám to vidí dnes.

Budova „Dolnej školy“ sa spomína v 18. storočí a v minulom storočí pribudla „Horná škola“, v priestoroch bývalých učiteľských bytoviek. V roku 1868 bolo v obci viac ako 100 školopovinných detí, ktoré sa učili v dvoch triedach po troch ročníkoch. Od roku 1923 sa vyučovalo v troch triedach osem ročníkov. V r. 1934 sa začalo vyučovať v novej dvojtriednej škole postavenej vo dvore „Hornej školy“, ktorá sa využíva dodnes. Od roku 1938, kedy sa ešte zvýšil počet žiakov chodili deti aj do provizórnej triedy na „Holbajovci“. Písomných dokladov z obdobia pred rokom 1945 sa zachovalo veľmi málo. Pamätníci predpokladajú, že písomnosti a dokumentácia školy boli zničené v období 2. svetovej vojny, kedy budovu „Dolnej školy“ obsadili Nemci a v jej priestoroch okrem iného zhromaždili 67 mužov, ktorých odvliekli do koncentračných táborov. Bohužiaľ zmienky o škole sú i po roku 1945 v kronike obce len výnimkou. Dozvedáme sa z nej až počet žiakov z roku 1967, kedy mala škola 5 ročníkov (1. stupeň) a navštevovalo ju 112 žiakov. Po zmenách v školstve, kedy sa základná škola zmenila na osemročnú zostali v Selci už len 4 ročníky a žiaci 5. až 8. postupného ročníka (dnes už opäť i 9.) navštevovali a navštevujú ZŠ v Trenčianskych Stankovciach. Nakoľko počet detí v našej obci klesol až natoľko, že jednotlivé ročníky nebývajú dostatočne naplnené, dochádza k spájaniu ročníkov. Napriek tomu sú naše deti veľmi dobre pripravené na prechod na 2. stupeň základnej školy. Za zvýšeného úsilia a obetavého prístupu učiteliek, ktoré pracujú v sťažených podmienkach sa darí udržiavať výchovno-vzdelávaciu činnosť na veľmi dobrej úrovni a dosahované výsledky sú plne zrovnateľné s výsledkami plnoorganizovaných škôl. Základná škola poskytuje deťom i možnosť navštevovať Školský klub detí a stravovať sa v jedálni MŠ. Túto možnosť využíva približne 75 % detí, ktoré sa tu venujú rôznym záujmovým činnostiam a príprave na vyučovanie.

Prehľad počtov tried a žiakov v období 1988 - 1997:
školský rok počet tried počet detí
1988-1989 3 68
1989-1990 3 58
1990-1991 3 61
1991-1992 3 58
1992-1993 3 55
1993-1994 3 64
1994-1995 2 53
1995-1996 3 48
1996-1997 2 37
1997-1998 2 33
1998-1999 2 34
1999-2000 2 34
2000-2001 2 36
2001-2002 2 26
2003-2004 2 32
2004-2005 2 34
2005-2006 2 35
2006-2007 2 38

V súčasnosti vyučovanie a mimoškolská činnosť prebieha v zrenovovanej budove „Hornej školy“, ktorá má 3 triedy a dve miestnosti slúžiace Školskému klubu detí a odbornú PC učebňu. Z bývalých učiteľských bytov bola vybudovaná telocvičňa, ktorá okrem žiakov školy slúži aj všetkým obyvateľom obce.

Materská škola bola v našej obci po prvýkrát zriadená v roku 1976 a v roku 1982 sa presťahovala do novej budovy, kde sídli dodnes. Má priestory pre 50 detí - herňu, spálňu, telocvičňu, priestranný dvor, jedáleň (ktorú využívajú aj žiaci ZŠ). V posledných rokoch je počet zapísaných detí 30 - 40. Riaditeľkou MŠ je naša rodáčka pani Júlia Vlková (rod. Žovincová).

Cirkev

Občania Selca sú takmer všetci veriaci. Delia sa na katolíkov a evanjelikov. V minulosti mali často medzi sebou spory a vládla nevraživosť medzi príslušníkmi týchto cirkví. Dnes sú už veriaci akýsi prístupnejší, nehľadia len na vierovyznanie, ale hlavne na dušu a povahu človeka a tak nie je novinkou uzavrieť manželstvo medzi príslušníkmi týchto dvoch cirkví.

Prevažná väčšina našich obyvateľov je katolíkov. Len približne 11% je evanjelikov. Tento pomer je u nás asi od dávnych dôb, pretože aj kostol v našej obci je rímsko-katolícky a evanjelici dochádzajú na bohoslužby do Trenčianskych Stankoviec, kde majú svoj svätostánok. V obci je evanjelická zvonica, ktorá bola v poslednom období zrenovovaná.

O rímsko katolícky kostol a farnosť v našej obci sa príkladne stará nielen pán farár (do júna 2007 dôstojný pán Ferdinand Martiš a od júla 2007 Mgr. Blahovec), ale i veriaci. Pomáhajú pri jeho údržbe, pri čistení a skrášľovaní jeho okolia. V posledných rokoch bola na kostole vymenená strecha a vykurovanie bolo prerobené na plynové. Občania nielen svojou prácou, ale i finančne prispievajú na jeho udržiavanie.

K dôstojnému priebehu pobožností prispievajú i žiaci hudobnej školy Adia a členovia folklórnych súborov, ktorí svojimi piesňami skrášľujú najmä rôzne sviatočné obrady (pri prijímaní, birmovke, na Vianoce, na Veľkú noc a i.).

Pozornosť sa venuje i výchove a vzdelávaniu detí v duchovnej oblasti. Náboženstvo v našej obci vyučujú páni farári - evanjelický i katolícky.

Pohľad do matriky farského úradu v Selci:
rok sobáše krsty pohreby rok sobáše krsty pohreby
1989 4 17 10 1994 4 10 7
1990 6 12 6 1995 0 9 9
1991 5 10 6 1996 4 8 6
1992 7 13 8 1997 7 6 11
1993 10 10 6



Samospráva obce

V roku 1989 došlo v bývalej ČSSR k prevratným politickým, spoločenským následne i hospodárskym zmenám, na základe ktorých sme sa vydali na cestu demokracie a trhového hospodárstva. Začiatok tejto často tŕnistej a kľukatej cesty je v nežnej revolúcii, ktorou sa v novembri 1989 podarilo zvrhnúť moc Komunistickej strany a do vedenia štátu sa dostali Verejnosť proti násiliu (na Slovensku) a Občianske fórum (v Čechách).

Na základe politických zmien a usporiadania štátu došlo samozrejme i k zmenám vo vedení obcí a miest. V roku 1990 mali teda naši občania po dlhom období opäť možnosť zvoliť si svojho starostu a samosprávu obce v komunálnych voľbách, v ktorých mali možnosť kandidovať zástupcovia pomerne širokého politického spektra, ktoré sa u nás vytvorilo po roku 1989.

V našej obci bol aj napriek uvedeným možnostiam len jeden kandidát na starostu. Takmer jednohlasne bolo zvolených aj všetkých 20 navrhnutých poslancov. Ustanovujúceho zasadnutia nového obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 7. 12. 1990, sa zúčastnili títo novozvolení zástupcovia obce:

Starosta: Rudolf Krúpa, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch predsedom MNV a vo voľbách ako jediný kandidát získal hlasy prevažnej väčšiny voličov z obce Selec.

Zástupca starostu: Peter Pilát

Poslanci:

  • Cagalinec Stanislav
  • Palatinus Ján
  • Haško Pavol
  • Panák Jozef
  • Chochlík Jozef
  • Panák Marián
  • Komorovský Pavol
  • Puna Stanislav
  • Komorovský Rastislav
  • Punová Žofia
  • Krčmárik Vladimír
  • Svatik Michal
  • Masár Daniel
  • Vlková Júlia
  • Masariková Katarína
  • Vlková Margita
  • Melicherová Dagmar
  • Žovinec Ján

V nasledujúcom rokoch dochádza v Československu k ďalším závažným zmenám politického usporiadania a to k rozpadu Československa a vzniku samostatných republík Slovenska a Česka. Prevrat v roku 1989 otvoril cestu i k riešeniu problémov, ktoré boli vlastne „staro-nové“, problémov týkajúcich sa štátoprávneho usporiadania. Nastal čas, aby sa v demokratických podmienkach a z hľadiska súčasnosti a budúcnosti zhodnotil prínos vyše sedemdesiatročného spolunažívania Čechov a Slovákov. Ako ukázali dvojročné rokovania politických reprezentácií oboch republík, forma a obsah spoločného štátu sa prekonali. Príčiny rozpadu Československa treba hľadať v minulosti, ale aj v súčasnom politickom vývoji v Európe. Na rozdiel od minulosti, keď sa vzájomné vzťahy vyostrovali, v dôsledku vnútorných a zahraničnopolitických udalostí, rozdelenie štátu sa udialo za priaznivej a mierovej medzinárodnej situácie, bez vonkajších zásahov, v demokratickej atmosfére. Zahraničie ocenilo najmä to, že rozchod nevniesol zmätky do pomerov v strednej Európe. Demokratickou cestou sa vyriešil zdĺhavý štátoprávny problém.

Od januára 1993 Slovensko jestvuje ako samostatný medzinárodný subjekt pod názvom Slovenská republika. Demokratickým spôsobom bolo uplatnené sebaurčovacie právo Slovákov a tým splnená naša dlhoročná túžba po plnom vyžití v samostatnom národnom štáte. Vznik Slovenskej republiky má aj svoj medzinárodný dosah. Slováci, ako malý národ, pochopili, že historická príležitosť, ktorú ponúkol politický vývoj doma ale aj vo svete a mocenský zánik bývalého ZSSR, vytvorili priaznivý medzinárodný rámec pre osamostatnenie sa slovenského národa.

Na základe vyššie uvedených udalostí a krokov začalo teda Slovensko žiť samostatným politickým i hospodárskym životom. Prinieslo to so sebou mnohé zmeny v hospodárstve, v živote spoločnosti, i v živote jednotlivcov. Zmenil sa systém trhu, školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí... a začal sa samozrejme meniť i hodnotový rebríček a filozofia života obyvateľov.

V roku 1994, po uplynutí volebného obdobia, sa v dňoch 18. - 19. 11. uskutočnili ďalšie komunálne voľby.

V našej obci bolo 662 oprávnených voličov, z ktorých prišlo svoj hlas odovzdať 499. Na základe počtu voličov boli vytvorené dva volebné okrsky a obvody.

Tentoraz sme mali dvoch kandidátov na starostu: Rudolf Krúpa a MVDr. Stanislav Svatik.

Občania, na základe svojho demokratického hlasovania rozhodli v prospech MVDr. Svatika a to počtom platných hlasov 267. (Pán R. Krúpa získal 219 hlasov.) Okrem hlavy obce boli zvolení i členovia obecného zastupiteľstva, ktorých bolo pre toto volebné obdobie navrhnutých pätnásť:

  • Augustínová Anna
  • Kubiš Emil
  • Berko Ján
  • Letko Július
  • Ing. Cagalinec Ľuboš
  • Mahríková Jarmila
  • Chochlík Jozef
  • Ondriška Štefan
  • Chochlíková Terézia
  • Panák Kamil
  • Králik Stanislav
  • Puna Stanislav
  • Krčmárik Vladimír
  • Svatik Jozef

Riadenia obce a jej samosprávy sa novozvolený starosta a poslanci ujali na ustanovujúcej schôdzi obecného zastupiteľstva dňa 30. 11. 1994 za účasti všetkých 15 demokraticky zvolených zástupcov obce.

Ďalšou dôležitou zmenou, ktorá sa v tomto období udiala, bolo nové územnosprávne rozdelenie republiky. Slovensko bolo rozdelené do ôsmych krajov. Pôvodne to boli: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj a náš okres (Trenčín) spadal pod Západoslovenský kraj. Po novom usporiadaní sa Trenčín stal krajským mestom novoutvoreného Trenčianskeho kraja. Tým sa naša obec stala „predmestím“ nielen okresného, ale krajského mesta. Nechcem tu súdiť a hľadať, čo sme tým získali, no zrejmé je, že všetky inštitúcie, ktoré boli na úrovni kraja pre našich obyvateľov Bratislave, sú teraz „poruke“ v 15 km vzdialenom Trenčíne.

Voľby 1998

Rok 1998 bol z politického hľadiska významný hlavne tým, že sa uskutočnili parlamentné voľby, referendum a komunálne voľby.

Prvé sa uskutočnili parlamentné voľby, kde si občania mali možnosť demokraticky vybrať stranu (i jej zástupcov), ktorej prejavia svoju dôveru v ďalšom volebnom období. Výber bol bohatý a záviselo len a len od toho, ktorej zo strán, ktorému z programových vyhlásení občan verí.

Voľby prebiehali v dňoch 25. a 26. septembra 1999. Zo 687 oprávnených voličov prišlo prejaviť svoj názor 620.

Výsledky volieb v našej obci sú:
strana platné hlasy
Hnutie za demokratické Slovensko 389
Strana demokratickej koalície 77
Slovenská národná strana 59
Slovenská demokratická ľavica 41
Strana občianskeho porozumenia 25
Slovenská ľudová strana 7
Naše Slovensko 6
Komunistická strana Slovenska 5
Združenie robotníkov Slovenska 4
Slovenská národná jednota 2
Jednotná strana pracujúcich Slovenska 1
Hnutie tretej cesty 1
Nezávislá iniciatíva /NEI/ Slovenskej republiky 1
Maďarské ľudové hnutie 0
Národná alternatíva Slovenska 0
Strana maďarskej koalície 0
Béčko - revolučná robotnícka strana 0
Spolu 17 strán platných hl. 618

Zároveň s parlamentnými voľbami prebiehalo v dňoch 25. - 26. 9. 1998 aj referendum o privatizácii strategických podnikov - energetických závodov, plynárenského priemyslu, Transpetrolu. Zúčastnilo sa ho 536 zo 681 oprávnených voličov zo Selca a z toho platných odovzdaných lístkov bolo 505.

Na otázku „Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov“:

  1. Západoslovenské energetické závody, š. p. Bratislava
  2. Stredoslovenské energetické závody, š. p. Žilina
  3. Východoslovenské energetické závody, š. p. Košice
  4. Slovenský plynárenský priemysel, š. p. Bratislava
  5. Slovenské elektrárne, a. s. Bratislava
  6. Transpetrol, a. s. Bratislava

Odpovedalo 456 občanov „Áno“ a 49 si zvolilo odpoveď „Nie“. Globálny výsledok za celé Slovensko bol „Áno“ (zákaz privatizácie strategických podnikov).

Pre život a ďalší rozvoj našej obce boli však oveľa dôležitejšie komunálne voľby, teda voľba starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré prebiehali v dňoch 18. - 19. 12. 1999.

Kandidáta na starostu obce sme mali len jedného, doterajšieho starostu - MVDr. Stanislava Svatika nar. r.1962, ktorého na tento post navrhlo HZDS.

Kandidátov na poslancov bolo 11 a keďže všetci boli zvolení, menovite ich uvádzam až s konkrétnymi výsledkami volieb. Treba snáď len podotknúť, že okrem HZDS si v našej obci nedelegovala svojho kandidáta ani jedna politická strana (hnutie).

Výsledky komunálnych volieb:
počet volebných obvodov 1
počet volebných okrskov 1
počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov 694
počet voličov, ktorým boli vydané obálky 477
počet odovzdaných obálok 477
počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva 426
počet zvolených poslancov 11
počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce 417

Za starostu obce bol teda opäť zvolený MVDr. Stanislav Svatik a svoju dôveru mu prejavilo 417 voličov, čo je 87,42% tých, ktorí sa zúčastnili volieb a pre porovnanie - je to 60 % hlasov zo všetkých oprávnených voličov v našej obci. Poslancami a členmi obecného zastupiteľstva sa na ďalšie volebné obdobie - z vôle ľudu - stali:

MenoPočet hlasov
Anna Augustínová 318
Štefan Beták 310
Jozef Svatik 310
Štefan Ondriška 302
Katarína Masariková 299
Miroslav Palatinus 276
Július Letko 272
Emil Kubiš 267
Terézia Chochlíková 257
Marián Puna 250
Peter Zubák 235

Životná úroveň

Aj napriek pomerne nepriaznivej životnej situácii v oblasti ekonomiky, ktorá je ovplyvňovaná neustálym zvyšovaním cien potravín, spotrebného tovaru, služieb a pod., môžem uviesť, že životná úroveň našich obyvateľov je na primeranej úrovni. Vybavenosť domácností sa skvalitňuje - nie je výnimkou, že občania vlastnia auto, rôznu elektrotechniku, ako - video, farebný televízor, rôzne audiosystémy, v mnohých domácnostiach už našiel svoje miesto i počítač. Zlepšila sa i vybavenosť domácností elektrospotrebičmi uľahčujúcimi a zabezpečujúcimi chod domácnosti - mnohí vlastnia domáce roboty, mikrovlnky, automatické práčky, elektrické kosačky atď. Treba však podotknúť, že je čím ďalej tým ťažšie hospodáriť v rodine tak, aby sa táto úroveň udržiavala a pokiaľ možno zvyšovala. Mnohí naši občania si zvyšovanie svojho štandardu nemôžu dovoliť, a to i napriek tomu, že sú riadne zamestnaní. Hlavne rodiny s nezaopatrenými deťmi, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na stravu, oblečenie, ale i zabezpečenie školských a iných pomôcok sú často v pomerne ťažkej finančnej situácii.

V oblasti bývania je situácia uspokojivá. Takmer každá z rodín vlastní rodinný dom, alebo byt. Je veľa domov, kde žije viac rodín (generácií), ale väčšinou je bývanie riešené tak, že každá rodina má v dome vlastnú bytovú jednotku. Toto sa podarilo mnohým dosiahnuť prestavbou rodičovského domu a to hlavne svojpomocne a za finančnej pomoci rodičov. Je už takmer samozrejmosťou, že rodina obýva viac izieb a má i kvalitné sociálne zariadenia.

Stravovanie obyvateľov, čo sa týka kvality je vyvážené. Nakoľko väčšina občanov vlastní záhradku a niektorí i kúsok poľa, dopestujú si mnohé druhy zeleniny, ovocia, zemiaky i krmivo pre domáce zvieratá. Vyžaduje si to síce množstvo trpezlivosti, času a námahy, ale pomáha to riešiť otázku zdravej výživy a šetrí finančné prostriedky rodiny.

Vidíme, že naši pracovití ľudia venujú svoj voľný čas väčšinou zabezpečovaniu životnej úrovne svojej rodiny. Neznamená to však, že si nenájdu čas na oddych, záľuby, dovolenku. Mnohí z nich síce nachádzajú relaxáciu práve vo svojej záhrade, ale naše okolie poskytuje množstvo príležitostí na turistiku, zber hríbov, liečivých rastlín, v zime na lyžovanie a iné športy. Nezostávame však len tu vo svojom chotári. Veľa rodín cestuje za oddychom do rôznych kútov Slovenska, ale i do zahraničia, hlavne k moru. Využívajú sa k tomu hlavne vlastné autá, ktoré sú už samozrejmým vlastníctvom takmer každej rodiny.

© 2016 Obecný úrad Selec, Selec 73, 913 36 Selec, tel.: 032/649 68 34, mobil: 0917 652 159, e-mail: info@selec.sk